Martin Medvec

   Volám sa Martin Medvec, narodil som sa v Trenčíne 22.4.1973. V tomto roku 2017, v septembri, to bude už 30 rokov, čo sa venujem veľmi intenzívne bojovým umeniam, aj keď je pravda, že tento výraz nemám veľmi rád. Skôr sa prikláňam k slovnému spojeniu bojový systém, pretože nie som ortodoxný a slovo umenie vo mne vyvoláva niečo iné než tzv. bojovno….a samozrejme aj kvôli môjmu dlhoročnému pôsobeniu v špeciálnych zložkách. Môj pohľad sa veľmi menil vďaka službe a aj skúsenostiam na bojové „umenia“, no a to, čomu ja radšej hovorím systém, je vo svojej podstate vlastne iba tvrdá realita, čiže skôr okamžité ukončenie boja. Nehľadám v tom žiadne duchovno, na to mám iné spôsoby a cesty. Tomuto cieľu som podriaďoval rokmi svoj tréning, až som dospel do úplne iného štádia a to hlavne vďaka tomu, že sa snažím neustále od niekoho učiť. V mojom ponímaní je učenie každý môj tréning so svojím partnerom, ktorý mi vždy ukáže kde robím chyby a tým ma posúva ďalej, či už cvičením alebo aj svojimi otázkami ohľadom cvičenia. A nehanbím sa povedať ak neviem okamžite nájsť správnu odpoveď. Tohto sa striktne držím, pretože kto nerobí chyby nemá čo zlepšovať, no a myslím, že taký človek neexistuje. Tam kde ma posunuli hlavne moji učitelia a ako hovorí môj blízky priateľ, naučil som sa „mať nos“ na to, čo je aspoň do určitej miery správne, teda aspoň v to dúfam. Aj preto som veľmi značne rokmi menil spôsob a metódy tréningu.

   V roku 1987 som začínal s karate ako väčšina chlapcov v tom období, pretože socializmus veľa možností neposkytoval. Ale bavilo ma to veľmi a vydržal som pri tom 6 rokov, veľmi tomu vďačím disciplíne, ktorej ma to naučilo. Popri karate som sa dva roky venoval aj boxu v prvoligovom klube v ČSFR v Novom Meste nad Váhom. No a neskôr som na základnej vojenskej službe trénoval jiu-jitsu a jeet kune do. V tomto období pred 25 rokmi prišlo po revolúcii do podvedomia ľudí, ktorí sa zaujímali o bojové štýly wing chun. Ja som veľa rokov cvičil štýl Williama Cheunga a neskôr som sa stal jeho inštruktorom. Trénoval nás na Slovensku pán Branimir Šegvič, ktorému vďačím za veľa, pretože mnoho rokov zakomponovával do výuky veľa z filipínskych bojových umení (ďalej FMA), hlavne z Inosanto kali, pretože bol zároveň inštruktor priamo pod Danom Inosantom. Keďže mi veľmi imponovali chladné zbrane, tak som hľadal ďalší posun v tomto smere. Od malička som miloval nože, a tak sa môj tréning uberal čoraz viac týmto smerom.

   Keďže nie som vo všeobecnosti vôbec pacifista, tak mám veľmi kladný vzťah aj k strelným zbraniam, zbrojný preukaz vlastním 23 rokov, takže odvtedy som vždy vlastnil nejakú resp. nejaké zbrane. A aj vďaka bývalej práci sa venujem bojovej streľbe a taktike, čo je stále viac populárne vďaka problémom s terorizmom, či obrovskej migrácii obyvateľstva a celkovej situácii vo svete.

   A pre mňa „zlatý vek“ prišiel spolu s FMA, v prvom rade s Tuhon Ray Dionaldom, s ktorým som strávil mnoho času pri tréningu na Slovensku a v mnohých krajinách Európy, USA a Puerto Rico. Ukázal mi ako prvý krásu FMA. Dlho som sa venoval tréningu jeho sýstemu FCS Kali a veľmi veľa som sa od neho naučil, dal mi možnosť trénovať s mnohými inštruktormi sveta. V roku 2010 som sa stal jeho inštruktorom a začal veľmi úspešne šíriť jeho systémy. Cez tento štýl som získal študentov vo viacerých krajinách kde som vyučoval, ako samozrejme Slovensko, ďalej Česká republika, Ukrajina, Rakúsko, Španielsko, Poľsko, Mexiko, Malajzia či Rusko. Z posledne menovanej krajiny mám vynikajúceho priateľa a inštruktora v osobe Alexandra Pisarkina, s ktorým som aj vo viacerých krajinách vyučoval spoločne. Strávili sme veľa času tréningami. V roku 2013 som s ním a s mojim sparing partnerom Dušanom Chabroňom vycestoval na Filipíny, kde som mal možnosť trénovať s viacerými skvelými ľuďmi a učiteľmi ako GM Nick Elizar, Alex Ercia, GM Rene Tongson, Tuhon Mel Tortal, GM Yuli Romo a už bohužiaľ zosnulým Tuhon Jas De Ocampo. Popri tomto všetkom som trénoval súkromne aj s Tuhon Felixom Cortesom, ktorý ma veľmi zaujal svojou silou a obratnosťou. Čo sa mi veľmi páči, že nikde pri učiteľoch FMA som nezažil žiadne povyšovanie či inú nadradenosť. Všetko to boli a sú ľudia so zmyslom pre priateľstvo, humor a neskutočný talent odovzdávať nadobudnuté skúsenosti.

   Moje pátranie po niečom novom však pokračovalo ďalej, chcel som sa zase naučiť niečo, čo by mi najviac vyhovovalo. Keďže môj vek neúprosne letí, chcel som niečo, čomu by som ešte viac veril a čo by ma napĺňalo na maximum. Vtedy som stretol človeka menom Richard Cotterill, ktorý sa stal v prvom rade mojim veľmi blízkym priateľom a taktiež učiteľom. V Anglicku, kde som vycestoval, sme strávili týždeň spoločným tréningom. Bol som veľmi prekvapený, ako sa dá skĺbiť sila a jednoduché princípy do uceleného systému. V tom čase to bol Balintawak. Richard prezentuje systém pána menom GM Bobby Taboada, ktorý je tiež veľmi sympatický muž a s ktorým som mal možnosť v roku 2015 trénovať v Anglicku. No s Richardom som v spolupráci pokračoval a pokračujem ďalej až do dnes. Veľakrát ma navštívil na Slovensku. V mojej telocvični sme strávili mnoho hodín v pote a bolesti, čo mne veľmi vyhovuje. Ako často vravievam “bolesť je poučná”. Konečne som spoznal niečo nové. V roku 2016 som sa stal jeho inštruktorom. A on ma s každou návštevou prekvapí niečím novým vo svojej výuke, prispôsobenej dnešku. Vytvoril svoj vlastný systém s názvom B3 (Blade, Baton, Boxing), ktorý síce vychádza z Balintawak, ale je oveľa prepracovanejší a zmysluplnejší. V poslednej dobe taktiež začal vyučovať systém s názvom Richard Cotterill’s Balintawak.

   Išli sme však ešte ďalej. Založili sme spolu skupinu a vlastne aj systém s názvom SFEG. Je to niečo, čo je pre mňa úplne top. Všetko dáva zmysel a tréning hlavne s nožom, je úplne iný ako v Balintawak, prípadne iných systémoch, kde sa bojuje s nožom. Je kladený dôraz na nosenie noža v tzv. civile, jeho držanie a v neposlednom rade na agresivitu, ktorá je dôležitá v každom boji. Trénujem veľmi dlho a poznám veľa spôsobov a štýlov, akými sa trénuje vo svete, no toto je úplne iné, jednoducho povedané, reálne. Žiadne zbytočné pohyby, všetko je vo svojej podstate útok. Tento systém sa zatiaľ nevyučuje verejne, čo samozrejme v blízkej dobe príde. Hlavne pri noži ide o odlišné ponímanie, vôbec nie ortodoxné či takpovediac filipínske. Už čoskoro to predstavíme.

   V súčasnosti sa snažím zdokonaliť spolu s Richardom systém SFEG. Venujem sa hlavne rozvíjaniu základných princípov pre boj, ako sú rotácia, úhyby, prenášanie váhy, kompresia a expanzia. Takto napísané to nedáva veľký zmysel, hlavne laikom, všetko treba vyskúšať a pochopiť. Vylepšujem aj ďalšie aspekty pre boj s chladnými zbraňami, keďže ako hobby je pre mňa aj výroba nožov, ktoré navrhujem a aj používam. Trénujem správny spôsob nosenia a tasenie noža v krízovej, nebezpečnej situácii. Myslím, že je veľmi dôležité mať správny nôž (samozrejme každému vyhovuje niečo iné), správne ho nosiť a trénovať s ním. Z tohto dôvodu si vždy vyrobím nôž ostrý a aj hliníkový tzv. tréningový, spolu s rovnakým puzdrom a uchytením na opasok. Vtedy sa najľahšie človek naučí, aké to je použiť nôž a mať ho pripravený v každej situácii, samozrejme pokiaľ to je možné. Keď vyučujem a trénujem, vždy vravím pre každú situáciu „možno“, pretože taký je boj a nikdy nie je istý výsledok. Nemám rád slovo sebaobrana, pretože podľa mňa nič také nie je, preto som dosť zaujatý proti tzv. kurzom sebaobrany. Myslím si, že je to zlý spôsob výuky a jediná možnosť sú roky tréningu a hľadanie toho, čo komu najviac vyhovuje, čomu skutočne verí. Niečo podobné je aj pre boj s nožom. Obrana proti nožu nie je, je to skôr o šťastí, či to napadnutý prežije alebo nie. Neučím preto obranu proti nožu, ale spôsob, ako bojovať s nožom, prípadne s inou chladnou alebo strelnou zbraňou. Toto nie je námet na diskusiu, pretože to by zabralo veľa času a tiež by sa dalo o tomto popísať množstvo strán. Dôležité pre mňa je správne a razantne s dávkou agresivity zaútočiť. Útoky aj pri tréningu musia byť reálne alebo blízke realite. Týmto je možné sa vyhnúť sklamaniu v reálnom boji alebo aj strate života. Mnoho ľudí tento aspekt neberie do úvahy. Preto apelujem na cvičencov od absolútnych začiatočníkov až po učiteľov, nech veľmi starostlivo a vážne pristupujú k svojim tréningom a taktiež nech si správne vyberajú podľa svojich možností a schopností, čo chcú trénovať, ako a s akým cieľom a výsledkom. Pre mňa je veľmi dôležité všetko vysvetliť na základe princípov, ktoré sa vkladajú do konceptov, tie zas do podsystémov a nakoniec do uceleného systému. O tomto je celá teória. Je to vynikajúce pre ľahšie pochopenie, pretože pamätať si jednotlivé techniky je nemožné. Lepšie je, ak je to založené na princípoch a konceptoch, takto si každý môže vytvoriť nekonečné množstvo „techník“.

   Pred viac ako desiatimi rokmi som definitívne založil svoj obnovený klub s názvom TCCS (Tactical Combat Club Slovakia). Momentálne vyučujem hlavne súkromne vo svojej telocvični v Novej Bani, verejne v Bratislave a v Žiari nad Hronom, prípadne na seminároch vo viacerých mestách a krajinách, ktoré som už spomenul. Medzi mojimi študentami som našiel veľa priateľov, mnohí z nich sú ľudia, ktorí dokážu vyučovať všetko, čo im odovzdávam ďalej a stali sa z nich samostatní inštruktori. V prvom rade je to môj priateľ Dušan Chabroň a Radek Mačák z Prahy, nesmiem však zabudnúť na ďalších, mne veľmi blízkych ako Slavomír Popovič, Ján Bíro, Richard Revay, Marián Paulenka, Andrej Špička, Jaroslav Bičár či Lukáš Šimek, u ktorých som našiel vždy podporu v tréningu, v tom čo učím a aj v osobnom živote. A tu je ešte jedno veľmi špeciálne miesto pre môjho najbližšieho priateľa, vlastne „brata“, ktorý bohužiaľ náhle zomrel pred desiatimi rokmi, Romana Körmendyho. Tento úžasný muž so mnou trénoval roky denne a veľmi veľa mi toho odovzdal, čo ma ovplyvňuje a napĺňa.